História sklárne RONA - založenie

1892 – Schreiber & Neffen

výroba tabuľového skla, úžitkové lisované sklo

   Vo Viedni na Lichtensteinstrasse č.22 mal Jozef Schreiber od roku 1844 dobre zavedený obchod so sklom a sklársku a brusičskú živnosť. V roku 1847 zobral do učenia 12 ročného synovca Jozefa v ďalšom roku prijal do učenia i Eduarda a Maxa Göpferta. Dodávateľmi sklárskeho obchodu boli malé sklárske fabriky z celého územia Česka.

 
   Synovec Jozef vycestoval do Světlej nad Sázavou na obchodnú návštevu, cieľom bolo nadviazať pružnejší kontakt s výrobcom a dodávateľom. Videl výrobu skla a do Viedne sa už nevrátil. Zostal pracovať v sklárni. Neskôr pôsobil v sklárni v Loukově. Sklársky majster Gerhardt bol nájomcom sklárne Loukov a tiež sklárne v Marienwalde na Prosekanci u Proseče. Jozef Schreiber (synovec) sa oženil s Gerhardtovou dcérou Teréziou.

  
   K práci Jozefa Schreibera pre skláreň patrilo aj vymáhanie pohľadávok, jedným z dlžníkov bol strýko Jozef vo Viedni.

   Po obchodnej dohode v roku 1957 vznikla spoločnosť podnikajúca vo výrobe a súčasne v predaji skla. Spoločnosť si prenajala skláreň vo Veľkých Losinách – tabuľové sklo, neskôr duté sklo, rozšírená bola brusiareň skla. Skláreň vo Veľkých Losinách bola hlavným podnikom spoločnosti a sídlom.
    Nasledoval prenájom sklární Svatá Sidónia a Svatý Štepán, vykúpenie sklárne v Proseči, z odkúpenej papierne v Světlej bola zriadená brusiareň krištáľu, neskôr prestavaná na skláreň a odkúpenie brusiarne Karlov a Františkodol.

  
   Na podnet strýka v 1865 založili synovci akciovú spoločnosť Jozef Schreiber a synovci. Jozef Schreiber (synovec) riadil výrobu v sklární a Eduard Göpfert riadil odbyt výrobkov. Boli podielnikmi každý vo výške 3/8. Max Göpfert mal podiel 2/8 a strýko Jozef poberal dôchodok z majetku. Po smrti strýka a vyplatení pozostalých, v roku 1880 vlastníkmi zostali Jozef, Eduard a Max. Riaditeľom bol Jozef.

   Akciová spoločnosť Jozef Schreiber a synovci  sa presadzovala na významných svetových výstavách – 1867 Paríž, 1872 Moskva, 1873 Viedeň (svetová výstava).

   Spoločnosť prenajímala a kupovala sklárne a prestavovala ich. Od svojho vzniku do založenia sklární v Lednických Rovniach vlastnila 11 sklární, bane na hnedé uhlie. Hlavné sídlo a vzorková predajňa boli vo Viedni.

  
   Jozef Schreiber v roku 1890 kúpil od Filipa Skrbenského panstvo v Lednických Rovniach, nehnuteľnosti, práva rybárske, prievozné a vodné – mlynské právo. K panstvu patrili rozsiahle lesné porasty s množstvom kvalitného bukového dreva (možnosť vykurovania sklárskych pecí). Súčasne v tej dobe vláda Rakúsko-Uhorska poskytovala k zriadeniu nových priemyselných podnikov subvencie v podobe daňových úľav.

A tak v roku 1892 začala výroba v sklárni Lednické Rovne v objekte majera a ovčiarne v Precsén Lehota. Prvým riaditeľom bol zať Jozefa Schreibera, Friedrich Schüller, manžel Jozefovej dcéry Sophie.

  
   Na dvoch peciach sa vyrábalo tabuľové sklo. Nízka kvalita vyrábaného tabuľového skla viedla k zastaveniu výroby a bola zavedená výroba lisovaného skla pod značkou Kaiser Crystal. Nasledovala ručná výroba fúkaného skla – kalíškovina Rona Crystal. Zruční majstri sklári boli povolaní najmä z okolia Lučenca a Katarínskej Huty, sklári z Veľkých Losín vyrábali lisované sklo.

Viedenskí návrhári navrhli a zruční sklári vyrobili jemné, elegantné a jednoduché tvary skla.

Nápojová kalíškovina bola zušľachťovaná brúsením, maľovaním a rytím.

V roku 1896 bola zavedená technika leptaním – po sprevádzkovaní anglických pantografických strojov. Prvé návrhy dekorov obstarala francúzska firma Baccarat, nasledovalo dielo vedúceho leptárne, Jána Bártu.